Nepriatelia
25. 10. 2012
Nepriateilia. Sú rôzny. Tí, ktorí sa nám zdajú by
ť milí a potom nás zradia. Nie do očí. Schjovávajú sa za počítač alebo masku priateľstva. Hovoria i keď nie nám, že toho ľutujú. Toho čo nám spravili alebo o nás povedali. Nám to však nepovedia. Môžeme to brať ako to, že to nechcú ľutovať a nechcú si priznať, že spravili niečo, čo nám malo ublížiť. No čo ak sa nám hanbia pozrieť do očí? Čo ak to oľutovali už i sto krát? Možno im prebodáva srdce to, že keď sa na nich dívame, vidíme v nich len ich čini...
No možno sa tvárili našimi priaite
ľmi a jemným podpichovaním nám chceli zničiť sebavedmie. Nepohádali sa s nami len zo strachu a pri tom by nás zradili pri každej príležitosti. Vyvyšovali sa nad nami, že sú lepší a akí sme my len hlúpi. Pri tom sa to snažili dať do vtipu, aby nevyzerali nápadne. Niekedy ich nemožno odlíšiť od priateľov, ktorí si nás podpichujú a pritom nás majú radi. Vidno im to len v očiach. Musíte ich mať ale dobre prečítaných, aby ste videli, keď sa im pri vašom páde zračí v očiach radosť a pri poklese smútok...
Sú však i takí, ktorí sa nikdy netvárili vašimi priate
ľmi. Ticho sedeli v rohu, sledovali každý váš pohyb a každú vašu chybu. Chceli spoznať vaše myslenie aby vás porazili. Potom, keď si budú myslieť kvôli iným dôvodom, i keď len lepšej kabelke, že sú lepší ako vy, začnú s vami bojovať. Najhoršími urážkami a hnusnými obvineniami. I takí sú. A opäť to robia len kvôli jednej jednej veci. Žiarlivosti...